Povolanie záchranára mojimi očami.

Autor: Karol Macák | 17.3.2012 o 0:00 | (upravené 17.3.2012 o 0:20) Karma článku: 3,50 | Prečítané:  319x

,,Zachráň sám seba, zostúp z kríža.¨ Znelo na Golgote od posmievajúceho sa davu. Ježis však nezostúpil, a tým nás zachránil. Obetoval svoj život za celý svet. Často si spomínam na túto udalosť z biblie, pri vyslovení slova záchranár. Možno aj preto, lebo povolanie záchranára sa mi spája s obetou. Určite nie takou, akú priniesol na kríži Ježiš...

Mnohí si však pod týmto pojmom, pojmom záchranár predstavujú zábery ako z akčného filmu. Adrenalín, hlasná siréna, modré majáky, elektrické výboje ala šoky, za ktorými nasleduje poďakovanie, sláva a uznanie spoločnosti za dobre odvedenú prácu, za záchranu životov. Realita je však často iná, aspoň čo sa týka tej druhej časti o uznaní a sláve.

Dovoľte mi, aby som Vám ako študent odboru zdravotná urgentná starostlivosť na fakulte zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity trošku priblížil, čo to pre mňa znamená byť záchranárom.

Bol som v maturitnom ročníku, v čase kedy som sa potreboval rozhodnúť kam na výšku. Dlhé roky som sníval o informatike, taktiež ma veľmi lákala politológia a ekonómia. Stal som pred doteraz najdôležitejším rozhodnutím môjho života. Bol som značne zúfalý, keďže každá prihláška mala ísť na školu s úplne iným zameraním. Nevedel som sa rozhodnúť. Tento svoj problém som predkladal Bohu a snažil som sa počúvať Jeho hlas. Na základe modlitby a prehodnotenia svojich záľub a záujmov som sa rozhodol podať prihlášku aj na ,,záchranára¨.

Rodičia sa mi snažili poukázať na všetky negatíva tohto povolania, aby som si svoje rozhodnutie vedel poriadne premyslieť a zvážiť.

Rozprával som sa s niekoľkými ľuďmi s fachu, ktorí mi vrelo odporúčali ísť študovať radšej niečo iné. Z ich slov som vytušil, že gro výjazdov je zamerane na alkoholikov, ktorí mnohokrát práve pomoc záchranárov nielenže odmietajú, ale ich neraz aj slovne a fyzicky napádajú. Ďalej je to naše rómske etnikum, ktoré tiež mnohokrát nevie nájsť správnu formu ako sa poďakovať, a ktoré sa často cíti múdrejšie ako samotní záchranári. Záchranári sú mnohokrát vysielaní aj k postarším opusteným ľuďom, ktorí sa potrebujú len vyrozprávať, a žiaľ nato tu záchranári nie sú.

Štatistika ukazuje, že väčšina výjazdov je neopodstatnená, avšak je to stále ta ,,záchranárska realita¨. Preto vnímam toto povolanie ako obetu. O uznaní a dobrom platovom ohodnotení môžu záchranári zatiaľ len snívať. Človek, ktorý by k tomu nemal vzťah by veru toto študovať nešiel.

Ale dosť negatív. Teraz vám poviem, čo vie záchranára potešiť. Je to pocit, že ste vyčarili úsmev a slzy šťastia matke, ktorej ste práve podali jej dieťa v stabilizovanom stave do rúk, pocit, že aj vďaka vám otec rodiny vyviazol z autohavárie len z ľahšími zraneniami, pocit, že vaša obeta v službe druhým priniesla svoje ovocie.

Aj preto viem, že som sa rozhodol správne. Aj na tomto poste, poste záchranára chcem šíriť Jeho kráľovstvo, kráľovstvo lásky, ktorej na tomto svete nikdy nie je dosť. Amen.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?